Blow-door test v praxi – montáž okien II.

K článku Blow-door test v praxi – montáž okien mi prišiel nasledovný komentár:

Marcel: Okno nie je vykurovacie teleso takže dym, vzduch, plameň sviečky – zapalovača, a iné blbosti používané v okolí rámu budú vždy nejak pracovať (prúdiť). Tak ohúrte ľudí, zákazníkov ako chcete biznis je biznis hlavne nech za službu platia. Upresním – v blízkosti okna sa nachádza vždy nejake vykurovacie teleso a tak tepelná priepustnosť okna, ktora je vždy ina (použité nateriály), vonkajšia teplota , teplota pri ráme okna v interiéry a interiérová telota sú rozdielne a tak nastáva čo??? prúdenie vzduchu ďalej sa mi už nechce rozvádzať túto tému lebo, ako som už povedal biznis je biznis a každý z niečoho žijeme prajem veľa spokojných zákazníkov.

Odpoveď:
Ďakujem Marcel za Váš komentár. Pokúsim sa Vás ohúriť, aj keď biznis je biznis, skúsim to spraviť  ZDARMA ako písal v diskusii Miroslav :-).
Máte pravdu vo vašom tvrdení,  že pri okne vznikajú rozdielne teploty povrchov. Vzniká to hlavne pri nízkych exteriérových teplotách, ak nie je okno správne osadené a z exteriérovej strany nie je rám prekrytý izoláciou.  Ak sa pred oknom alebo balkónovými dverami nachádza balkón, ktorý nemá prerušený tepelný most, tak v okolí okna a balkonových dverí sa v zime pri nízkych exteriérových teplotách nachádzajú plochy s nízkou povrchovou teplotou a dochádza k miešaniu teplého a studeného vzduchu. No a ak takéto okno máme v obývačke za chrbtom a sedíme pri televízore 2 hodiny určite budeme cítit sálať chlad od oblasti okna. Zabrániť tomu môžeme len umiestnením vykurovacieho telesa pod oknom.

Zatiaľ  som sa na Slovensku stretol s tým,  že niekto chcel  meranie Blowdoor test hlavne vtedy,  ak si staval nízkoenergetický (NED) alebo energeticky pasívny dom (EPD).
Pasívny dom má takú nízku potrebu tepla na vykurovanie, že nemusíme uvažovať o klasickom vykurovaní ako sme zvyknutý pri ostatných stavbách. To znamená,  že pod oknami nemusíme neumiestňovať vykurovacie telesá! Okná musíme mať také kvalitné a potrebujeme ich osadiť tak kvalitne,  aby v okolí okien nevznikali tepelné mosty a s tým spojené nízke povrchové teploty. Keďže nemáme pod oknami vykurovacie telesá,  snažíme sa dosiahnuť stav aby vo vzdialenosti 50 cm od okna nebol rozdiel teplôt vo výške 10 cm od podlahy a výškou 110 cm od podlahy (výška hlavy sediacej osoby) vyšší ako 2 °C.
V EPD je potrebné vykonať meranie blowdoor test a jeho hodnota nemá presiahnuť hodnotu n50=0,6 h-1. To znamená že pri rozdielnom tlaku 50 Pa sa vzduch v dome môže vymeniť netesnosťami v obvodovom plášti max. 0,6 krát za hodinu. Pri NED táto hodnota nemá presiahnuť n50=1,0 h-1.  Dôvod?  Studený vzduch, ktorý nám vniká netesnosťami spôsobuje  prievan a zvyšuje potrebu tepla na vykurovanie. No a čo je najdôležitejšie chráni konštrukciu pred kondenzáciou teplého vlhkého vzduchu,  ktorý spôsobuje vlhnutie konštrukcie a jej následné poškodenie. Taktiež tieto netesnosti znižujú účínnosť vetracieho zariadenia s rekuperačnou jednotkou.

Neviem podľa čoho usudzujete že prúdenie dymu na tomto videu:

je spôsobené rozdielom povrchovej teploty pri ráme okna a interiérovej teploty.
Počas merania tam boli nasledovné podmienky:
Interiérová teplota: 26,7 °C
Exteriérová teplota: 22,0 °C
Video bolo natočené počas merania,  ktoré sa vykonávalo v lete začiatkom júla. Takže rozdiel teplôt bol minimálny.

Ako sa môžete dozvedieť na našej stránke medzi  “iné blbosti”  ako píšete ktoré sa používaju v okolí rámu patrí aj termoanemometer , ktorý zmeria rýchlosť prúdenia vzduchu. Tu sú fotky z toho istého merania, ale miesto dymovej tyčinky sa k rámu okna priložil termoanemometer.

Rýchlosť prúdenia vzduchu 2,15 m/s cez zle prevedenú pripojovaciu špáru.

Rýchlosť prúdenia vzduchu 2,15 m/s cez zle prevedenú pripojovaciu špáru.

Rýchlosť prúdenia vzduchu 4,8 m/s cez zle prevedenú pripojovaciu špáru.

Rýchlosť prúdenia vzduchu 4,8 m/s cez zle prevedenú pripojovaciu špáru.

V dome bol pomocou zariadenia Blowtest 3000 vytvorený podtlak 50 Pa  a ako môžete vidieť na obrázkach rýchlosť prúdenia vzduchu pri rámoch okna bola 1,25 – 2,15 m/s!
Myslíte si,  že je to v poriadku? V tomto prípade sa jednalo o drevostavbu!  Ako sa asi bude v zime správať v konštrukcii obvodového plášťa teplý vlhký vzduch,  ktorý v konštrukcii skondenzuje cez tieto netesnosti?
Aké množstvo vody tam asi skondenzuje za celú zimu keď netesnosťou so šírkou 1mm a dľžkou 1m prechádza 360 g vody za deň?

Píšete,  že okno nie je vykurovacie teleso. Ani s týmto tvrdením nemôžem s vami súhlasiť. V pasívnom dome sa aj okno správa ako vykurovacie teleso. Cez správne navrhnuté a namontované okná v pasívnom dome na južnej strane získate viac tepla ako stratíte a ich energetická bilancia bude kladná. Viac sa môžete dočítať v tomto článku.

4 thoughts on “Blow-door test v praxi – montáž okien II.

  1. Okno skutečně nelze považovat za topné těleso. Okno v žádném případě prostor interiéru nevytápí, jen umožňuje prostup sluneční energii, která dopadá na vnitřní povrchy interiéru a zde se mění v tepelnou energii. Pokud budete mít světlý interiér s nízkou emisivitou a malým stupněm tepelné jímavosti, moc se z této energie v zimním období neohřejete. Okno nám teplo nevyzařuje!!!

    • Pane Sázovský, ďakujem za komentár.
      V pasívnom dome nám správne navrhnuté okná na južnej strane umožnia prestup slnečnej energie v takom významnom množstve, že sa s nimi počíta pri mernej potrebe tepla na vykurovanie. Ak si pomôžem citátom: “Okná vysokej kvality sa vyžadujú preto, aby bola veľmi dobrá teplotná pohoda v blízkosti fasády aj bez radiatorov. Súčastne ako vedľajší efekt sa tieto okná stanú radiátormi pre celú miestnosť.” Wolfgang Feist, december 1998.
      Takže s vašim tvrdením nemôžem súhlasiť.

      • Pan Wolfgang Feist je ve vší úctě opravdu poeta. Mě se nelíbí tyto marketingové slogany: „Okno jako otopné těleso“. Otopné těleso je konstrukční stavební prvek definovaný oborem technického zařízení budov, alespoň tak nás to vyučovali na střední průmyslové škole se zaměřením na TZB. Tento prvek dokáže kdykoliv na základě venkovního a vnitřního prostředí vydávat tepelnou energii na pokrytí tepelných ztrát. Okno topí, jen když se mu chce, protože slunce nedokážeme regulovat a navíc na severní straně není okno otopným tělesem.

        Ale nebudeme se tu dohadovat o správné terminologii, proto navrhuji kompromis: „Okno by se občas dalo nazvat jako dočasným zdroje tepelné energie – otopné těleso, které vám hřeje, jen když svítí slunce a jeho paprsky dopadají pod správným úhlem…“

  2. No a keby som ten kompromis skratil tak sa mozem vratit k povodnej vete v príspevku: V pasívnom dome sa aj okno správa ako vykurovacie teleso.
    No a keďže sa nepíše o konkrétnych oknách konkrétneho výrobcu, tak by som to nebral ako marketingový slogan…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s