Linerárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna II.

V predchádzajúcom blogu sme si na vzorovom príklade vypočítali hodnotu lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta osadenia okna. Vypočítali sme si ako sa mení hodnota Ψ vplyvom prekrytia rámu okna tepelnou izoláciou pri zatepľovaní fasády pasívneho domu.

V tomto príklade si ukážeme ako sa zmení hodnota Ψ pri zabudovaní okna MAKROWIN 88G2 do pasívneho domu – drevostavby. Okno Markowin 88G2 v prevedení drevohliník.

Obr. 1: MAKROWIN 88G2 drevohliník

Obvodový plášť pasívneho domu v tomto príklade je zložený:
OSB doska
Minerálna izolácia
Drevený obklad
Celková U hodnota steny: U=0,102 W/(m².K)   

Lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna

Koľko prekryť rám pekného dreveného okna tepelnou izoláciou v pasívnom dome? Túto otázku si položí skoro každý staviteľ pasívneho domu pri zatepľovaní obvodového plášťa…

Osadenie okna v obálke energeticky pasívneho domu je potrebné optimalizovať tak, aby tepelný most osadenia okna bol minimalizovaný a nedosahovala sa kritická povrchová teplota kondenzácie vodnej pary, ktorá môže spôsobiť tvorbu plesní v mieste osadenia okna. Hodnotu tepelného mosta osadenia okna je potrebné zadať do energetického výpočtu v PHPP.

Výpočet tepelného mosta osadenia okna sa vykonáva špeciálnym softwarom pre stavebnú tepelnú techniku umožňujúcu výpočty dvojrozmerných (2D) teplotných polí, ktoré v porovnaní so zjednodušenými výpočtovými metódami dávajú presnejšie výsledky.

Cieľom tohto príkladového výpočtu je optimálne navrhnutie osadenia okna v pasívnom dome tak, aby sa minimalizoval stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna Ψ a určiť koľko cm je potrebné prekryť rám okna MAKROWIN 88G2 tepelnou izoláciou pri zatepľovaní obvodového plášťa.    

Menej je niekedy viac

Tak ako sa pri izolačnom dvojskle výrobcovia okien v minulosti predbiehali vo svojich marketingových materiáloch, kto osadí do svojich okien dvojsklo s nižším Ug=1,0 W/(m2.K), tak sa dnes podobne predbiehajú, kto osadí do svojich okien izolačné trojsklo s nižším súčiniteľom prechodu tepla Ug=0,5 W/(m2.K). Zvačšuje sa medzisklenný priestor v trojskle, ktorý je plnený argónom a tým sa dosahujú potrebné desatinky a stotinky v parametroch. Veď súčiniteľ prechodu tepla pri zasklení sa zaokrúhľuje na jedno desatinné miesto. Tak prečo ešte nezväčšiť medzisklenný priestor a dostať sa z hodnoty Ug=0,57 na hodnotu 0,54. Tri stotinky po zaokrúhlení spravia predsa jednu desatinu!
Na začiatku to bolo Ug=0,6 W/(m2.K) a teraz je to už Ug=0,5 W/(m2.K)! Veľmi silný marketingový argument,  na ktorý zákazník dokáže hneď zareagovať. Veď už na základnej škole sa predsa naučil že 0,5 je menej ako 0,6 a cez také trojsklo im predsa ujde menej tepla za ktoré musia platiť! Vôbec sa pritom nepozerá na zasklenie ako celok a so všetkými súvislosťami ako napr.:

- efekt izolačného skla pri trojskle;
- zaťaženie skla vetrom;
- bude sklo vzhľadom na svoje umiestnenie bezpečné k svojim užívateľom;
- je pri veľkých medzisklenných medzerách dostatočná hrúbka tmelenia vzhľadom na podmienky, ktorým bude trojsklo vystavené?
- atď . . .

Ak nás zaujíma koľko tepla cez okná stratíme, mali by sme okrem iného poznať, aj koľko tepla cez okná získame. Dôležitá je vzájomná energetická bilancia medzi ziskami a stratami cez okná a ich zasklením.
Tu zrazu môžeme zistiť, že trojsklo s Ug=O,7 nám môže ušetriť viac peňazí ako trojsklo s Ug=0,6 alebo Ug=0,5!
Ako je to možné?

Odpoveď sa dozviete v tomto článku: Príjemný pocit tepla domova